Babia hora

Chránené územie: CHKO Horná Orava, NPR Babia hora, CHA Hviezdoslavova aleja
Geomorfologický celok: Beskydy
Okres: Námestovo

Babia hora (Babia Góra) je vrch na Orave na slovensko-poľských hraniciach dosahujúci výšku 1 725 m n. m. Považuje sa za najvyšší vrchol Beskýd a taktiež sa považuje sa za najsevernejší bod Slovenska.

 

Východisko – prístup: autobusová zastávka Oravská Polhora – Slaná voda (autobusové spojenie z Námestova), NCH je súčasť značeného turistického chodníka. Najzaujímavejšie na Babej hore sú turistické chodníky, ktoré vytvárajú okruh cez Babiu horu a Malú Babiu horu. Zaujímavosti NCH: bývalé Polhorské kúpele Slaná voda kedysi známe liečivou slanou jódobrómovou vodou, Hviezdoslavova aleja (solitéry smreka usporiadané v prirodzenej parkovej úprave), hájovňa na Podvrší (expozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy v Rovniach na Podvrší), zachovalé porasty pralesovitého charakteru smrekového vegetačného stupňa (NPR Babia hora), výskyt chránených rastlinných a živočíšnych druhov.

Odľahlosť a nedostupnosť spolu s danosťami reliéfu spôsobili, že niektoré časti masívu Babej hory ostali od ťažobnej činnosti človeka ušetrené a tým aj pomerne zachované. Túto skutočnosť si všimli lesníci a prírodovedci, ktorí začiatkom tohto storočia vyvinuli úsilie, ktoré vyústilo v roku 1926 vo vyhlásenej časti masívu za prírodnú rezerváciu s výmerou 117,6 ha s názvom Kotlina pod Babou horou. Zahŕňala najcennejšiu časť JZ svahov masívu. V roku 1974 sa plocha rezervácie rozšírila o hôľne časti nad hornou hranicou lesa, vrátane Malej Babej hory na celkovú výmeru 530,3 ha.

Pod vrcholom Babej hory Predmetom ochrany sú zachované porasty pralesovitého charakteru smrekového vegetačného stupňa. Smreky majú charakteristickú stĺpovitú formu častým výskytom kmeňov s rezonančným drevom. Ide o fragment pôvodných (klimaxových) smrečín v celej beskydskej oblasti, ktorý je zásobárňou genetického materiálu s možnosťou využitia na rekonštrukciu horských smrečín a hornej hranice lesa

Pilsko

Chránené územie: CHKO Horná Orava, NPR Babia hora, CHA Hviezdoslavova aleja
Geomorfologický celok: Beskydy
Okres: Námestovo

Pilsko je vrch nachádzajúci sa v Slovenských (Oravských) Beskydách a v poľských Žywieckých Beskydách s nadmorskou výškou 1 557 m n. m. Svojou výškou je po Babej hore druhým najvyšším vrchom Oravských Beskýd.

Pilsko sa nachádza na poľsko-slovenskej hranici, ktorá prechádza 400 m pod vrcholom hory, teda vrchol sa nachádza na slovenskej stane. Na slovenskej strane je začlenený do Štátnej prírodnej rezervácie Pilsko a na poľskej strane do Rezervatu przyrodniego Pilsko. Podobne ako mnohé pohoria na poľsko-slovenskej hranici patrí aj Pilsko medzi pohoria, ktoré sú hranicou medzi úmoriami. Potoky zo severnej strany patria do úmoria Baltského mora, zatiaľ čo vodné toky z južnej strany patria do úmoria Čierneho mora.

Pilsko ako súčasť Beskýd je súčasťou Vonkajších Západných Karpát. Je tvorený tzv. flyšom, striedaním pieskovcov a ílovcov. Činnosť ľadovca bola aktívnejšia na severnej strane o čom svedčia strmšie svahy na severnej strane oproti oblejším svahom na južnej strane.

Pilsko vďaka svojej výškovej dominancii v okolitej krajine patrí medzi obľúbené ciele turistov na obidvoch stranách štátnej hranice. Vrchol hory poskytuje vynikajúci kruhový výhľad na Babiu horu, Tatry, Chočské vrchy, Malú Fatru a najmä Poľsko. Ako východisko zo Slovenska slúžia obce Mútne, Oravské Veselé, z ktorých vedú na vrchol turistické chodníky. V Poľsku je významným turistickým východiskom obec Korbielów, kde sa nachádza jedno z najvýznamnejších poľských lyžiarskych stredísk.